Jano bol malý, usilovný chlapec.Rád hral v zime hokej a v lete futbal.

 
Mal sestru Elenu a brata Andreja.Mali s aradi, no predsa sa občas pochytili.

 
Vždy ich udobrila babka Katka. Bývala spolu s nimi a varila vynikajúce jedlá.A Jano často vyjedal dobroty rovno z hrnca .

 
Škola ho až tak nelákala.Prečo? No to je hádam všetkým jasné.Knihy obchádzal zďaleka a zošity sa mu stále strácali.Akoby zázrakom?!

 
Školskú tašku po škole zahodil pod stôl, prezleikol sa a poď ho za kamarátmi. Nevedel sa ich dočkať.Vždy s nimi zažil veselé chvíle.

 
Na školskom dvore sa hrali skrývačky i naháňačky.Potom Jano zavolal všetky deti k potôčiku neďaleko lesa.Pozorovali tam malú veveričku ako sa skrýva v korunách stromov.

 
A keď sa veverička pobrala do odmčeka, vybrali sa ešte na hríby .V lese Jano strašil mladšie deti a hral sa na medveďa.

 
Keď prišiel večer a museli už ísť domov, dohodli sa ešte pred domom o zajtrajšom dni a prichystali nové plány...

 
Jano bol obyčajný chalan.Mal rád všetkých a ja všetci jeho.Neveríte? Tak vás bude čakať dnes po škole pri potôčiku...